Väčšina ľudí si neuvedomuje, aké množstvo jedla denne vyhodí – od zvyškov z prípravy jedla až po samotné jedlo. Tento odpad sa označuje ako biologicky rozložiteľný, a tvorí najväčšiu zložku komunálneho odpadu. Plytvanie potravinami nie je len hospodárskym a etickým problémom, ale predstavuje aj vyčerpávanie prírodných zdrojov.
Obsah:
- Fakty o potravinovom odpade
- NEudržateľnosť produkcie
- Ako zredukovať potravinový odpad v každodennom živote
Fakty o potravinovom odpade
- na Zemi žije viac ako 7 miliárd ľudí, z ktorých 925 miliónov hladuje
- celosvetovo sa znehodnotí a vyhodí 1,3 miliardy ton potravín ročne, ktoré by dokázali nakŕmiť 3 miliardy ľudí.
- ak by sme zachránili aspoň jednu štvrtinu svetovej produkcie potravín, stačilo by to na nakŕmenie 870 miliónov hladných ľudí na svete
- v EÚ sa znehodnotí a vyhodí 88 miliónov ton potravinového odpadu ročne
- človek vyprodukuje približne 70 kg potravinového odpadu za rok
- približne 43 miliónov ľudí v EÚ si nemôže dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň
- potraviny, ktoré sa v súčasnosti premrhajú v Európe by mohli nasýtiť 200 miliónov ľudí
- potravinový odpad tvorí približne 8 % svetovej produkcie skleníkových plynov
Plytvanie potravinami znamená, že zároveň dochádza k plytvaniu všetkých zdrojov, ktoré sa použili na ich výrobu – vody, pôdy a energie. Okrem toho sa produkujú emisie počas produkcie, prepravy a predaja, ktoré prispievajú k zhoršovaniu životného prostredia a zmene klímy.
Na plytvaní potravinami sa podieľa celý potravinový reťazec od tých, ktorí ich vyrábajú a spracovávajú (poľnohospodári, výrobcovia a spracovávatelia potravín), cez tých, ktorí ich dodávajú (sklady a obchodné reťazce), až po konečného spotrebiteľa.
- 47 miliónov ton odpadu z potravín (55 %) vyprodukujú domácnosti
- 17 miliónov ton (19 %) odpadu z potravín vyprodukujú spracovávatelia
- 11 miliónov ton (12 %) odpadu z potravín vyprodukujú reštaurácie
- 9 miliónov ton (11 %) odpadu z potravín vyprodukujú producenti
- 5 miliónov ton (5 %) odpadu z potravín vyprodukujú obchodné reťazce
NEudržateľnosť produkcie
Aby sa uspokojil dopyt po potravinách, musela sa zvýšiť produktivita poľnohospodárstva. Aby sa dosiahla ekonomická efektivita pri produkcii, pristúpilo sa k zväčšovaniu obrábaných polí na hektárové polia monokultúr (pestovanie jedného druhu rastliny), výmene prírodných hnojív (minerály, hnoj) za syntetické, používaniu pesticítov a nástupu ťažkej techniky.
Dlhodobá poľnohospodárska produktivita pôdy závisí od jej celkového zdravia. Predpokladá sa, že v roku 2050 bude stav svetovej populácie 9 miliárd. Pri súčasnom trende, kedy sa pôda nadmerne zaťažuje kontamináciou z chemických hnojív a pesticídov, eróziou a zhutňovaním z ťažkých poľnohospodárskych strojov, je otázne, či bude možné zásobiť toľko populácie zdravými potravinami.
Ako zredukovať potravinový odpad v každodennom živote
Doma
- naplánuj si jedlá
- var len toľko koľko zješ
- konzervuj a zamrazuj
- správne skladuj (skontroluj etikety a uisti sa, že chladnička má správnu teplotu, medzi 1° až 5° C)
- maj prehľad o dátumoch spotreby
- použi zvyšky a skús variť „čo dom dal“
Na nákupoch
- napíš si nákupný zoznam
- nakúp len také množstvo, aké potrebuješ
- nepodliehaj akciám a vyhneš sa zbytočnostiam
- zachráň „nepekné“ ovocie či zeleninu, dokonca ušetríš
- nenakupuj hladný
V reštaurácii
- pýtaj si len toľko koľko zješ (napr. polovičnú porciu)
- zober si zo sebou nedojedené jedlo (do vlastnej dózy)
- vyraz do reštaurácie, až keď budeš skutočne hladný
A všeobecný tip: podeľ sa o svoje poznatky aj s ostatnými 🙂
Použité zdroje štatistík: Organizácia spojených národov a Európska environmentálna agentúra