Urban gardening, alebo záhradníčenie v meste

História urban garedningu

Mestské záhradníčenie nie je ničím novým a v dnešnej dobe zažíva návrat. Jeho korene siahajú až do starovekého Egyptu. Od vtedy sa používalo mestské záhradníčenie ako reakcia na nedostatok potravín, napríklad počas I. A II. Svetovej vojny , kedy sa začali zakladať „Victory garden“ v USA, Británii, Kanade, Austrálii a Nemecku. Súkromné rezidencie a verejné parky sa premieňali na zeleninové a bylinkové záhrady.

Balkón londýnskeho bytu, ktorý dokazuje, že aj malý priestor dokáže byť bohatý
foto: telegraph.co.uk

V súčasnosti má mestské záhradníčenie iné využitie ako vysporiadanie sa s nedostatkom potravín. Mnoho ľudí nachádza útechu v blízkosti zelene, ktorou sa obklopujú vo svojich príbytkoch kanceláriách, čím si vytvárajú akúsi kulisu emočnej a sociálnej pohody. Dokonca aj samotný akt výsadby rastlín nás robí šťastnejšími.

Úžitková záhrada na balkóne

Dnes budeme hovoriť o pestovaní užitkových rastlín, teda o zeleninovej záhrade v meste, ktoré sa dajú umiestniť na balkón či parapet. Založenie vlastnej zeleninovej alebo bylinkovej záhrady, nie je vôbec zložitý proces. Zoznam výhod je dlhý, od zdravotných, až po finančné. Okrem toho, nie sú náročné na údržbu, a od momentu ako ich zasadíme, budeme zo zvedavosťou sledovať ich rast a potom doslova žať plody našej práce.

Výhody pestovania na balkóne
  • čerstvé bylinky a zelenina
  • šetrí peniaze
  • prenesie vás bližšie k prírode
  • ekologické pestovanie
  • vysoko terapeutické účinky
Skôr než začnete

Je potrebné zvážiť umiestnenie svojej záhrady. Väčšina rastlín potrebuje priame slnečné žiarenie. Od neho totiž závisí celá úroda. Ďalším krokom bude premeranie priestoru, na ktorom budeme pestovať rastliny, prípadne nosnosť balkóna. Podľa toho vyberáme nádoby na pestovanie a samotné rastliny.

Každá rastlina má iný koreňový systém a pre jej zdravý vývoj jej musíme zabezpečiť dostatok priestoru. To znamená, že čím je rastlina v dospelosti väčšia, tým viac priestoru potrebuje aj pre svoje korene. Základnou pomôckou, ktorá nám pomôže s výberom je, že väčšine rastlín stačí ak majú kvetináč hlboký aspoň 20 – 25 cm. Pôdu vyberáme podľa nárokov rastliny, alebo zvolíme univerzálny substrát pre zeleninu.

Rastliny vhodné na balkón
  • mäta (kto ju pozná vie, že je takmer ako burina – je skoro nezničiteľná)
  • tymián (ďalšia nenáročná bylina, ktorá je vhodná do jedál i na osviežujúci čaj)
  • levanduľa
  • rozmarín
  • bazalka
  • koriander
  • pažítka
  • kapucínka (kvety sú jedlé a lákajú pre nás tak dôležité opeľovače)
  • šalát (vhodnejší je listový ako hlávkový)
  • petržlen vňaťový
  • hrášok
  • reďkovka
  • baklažán
  • cuketa
  • uhorky
  • zelená fazuľa
  • cvikla
  • paradajky
  • paprika
  • jahody

Zeleninu doplníme aj nejakou farebnou letničkou, aby opeľovače mali väčšiu motiváciu zablúdiť aj na náš balkón a prispieť tak k bohatej úrode.

Rastliny sú zasadené, čo teraz?

Rastliny, ktoré pestujeme kvôli plodom, zalievame ráno aj večer, bylinky stačí 1x do dňa. Živiny sú v kvetináči obmedzené, preto nezabúdame na občasné hnojenie. Na to poslúži vychladený čaj zo žihľavy, ktorý obsahuje veľa dusíku alebo ak máme vermikompostér, využívame dážďovkový čaj.

Ak máme pocit, že pôda rýchlo vysychá, postačí, ak suché časti rastlín necháme na povrchu substrátu alebo prisypeme rastliny mulčovacou kôrou.

Na konci vegetačného obdobia (jeseň) pretriedime jednoročné rastliny a trvalky. Trvalky nevyhadzujeme (mäta, pažítka, tymián), umiestnime ich do škatule a priestor medzi kvetináčmi vyplníme novinami alebo bublinkovou fóliou. Keď nemrzne, rastlinám doprajeme zálievku. Možno budú vyzerať, že neprežili, ale s prvým jarným slnkom sa začnú prebúdzať.